V minulosti bol Luxor (Théby či Vesét) hlavným mestom Egypta. V súčasnosti je to menšie mesto, v ktorom žije približne 40.000 obyvateľov a nachádza sa 700 km južne od hlavného mesta Káhiry. Luxor patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie miesta v celom Egypte. Nachádza sa tu najväčšie „dedinské“ múzeum na svete s veľkým množstvom starovekých pamiatok. Najvýznamnejšou pamiatkou je chrám v Karnaku a Luxorský chrám. Na západnom brehu Nílu sa nachádza Údolie kráľov so 62 objavenými hrobkami faraónov.
Luxor - Egypt
CHRÁM BOHA AMONA V LUXORE
Patrí k najväčším a najimpozantnejším v Egypte. Najväčší zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Faraón Amenhotep III. ho dal vybudovať priamo v meste na brehu Nílu. Bol určený pre božiu rodinu - boha Amona, jeho manželku Mut a syna Chonsona. Dominantou chrámu je alej sfíng, ktorá predtým spájala Luxorský chrám s Karnackým. Pôvodne sa tu nachádzalo 6 kolosálnych sôch faraóna Ramsesa II., z ktorých sa zachovali iba dve. V areáli sa nachádza 24 m vysoký obelisk z ružovej žuly, ktorého brat stojí v Paríži na Place de la Concorde. Od vstupnej brány po zadnú stenu meria chrám takmer 260 m. Je pozoruhodný aj tým, že práve tu nachádzame symboly a znaky staroegyptského, islamského a kresťanského náboženstva.
Chram boha Amona - Egypt
CHRÁM BOHA AMONA V KARNAKU
Toto chrámové mesto boha Amona sa nachádza asi 1,5 km od Luxoru. Žiadne iné mesto v Egypte nepôsobí takým ohromujúcim a trvalým dojmom ako toto zoskupenie mohutných stien, obeliskov, stĺpov, sôch a zdobených kvádrov. Chrámy v Karnaku sa stavali, búrali a opäť reštaurovali viac než 2000 rokov. Sú zasvätené trom bohom -Amonovi, jeho manželke Mut a synovi Chonsonovi. Chrám bol pôvodne prepojený kanálom s Nílom a neskôr s Luxorským chrámom 3 kilometre dlhou cestou, ktorá bola lemovaná sfingami. Stĺpová sieň najväčšieho z chrámov má rozlohu asi 5.000 m2 (vošla by sa sem celá katedrála Notre Dame) a je považovaná za jeden z divov starovekej architektúry.
Chrám Hapsepsut - Egypt
ÚDOLIE KRÁĽOV A KRÁĽOVIEN
Na západnom brehu Nílu, v tieni horského hrebeňa týčiaceho sa nad krajinou, leží známa, „ ríša mŕtvych“. Kráľovské hrobky pochádzajú z obdobia od 18. do 20. dynastie. Takmer 500 rokov boli faraóni pochovávaní do hrobov vytesaných v skalách, ktorých steny doteraz zdobia nádherné reliéfy, posvätné hieroglyfické nápisy a pestrofarebné dobové maľby. V neďalekom Údolí kráľovien sa nachádzajú hrobky kráľovien a kráľovských detí. Najvýznamnejšou pamiatkou tejto oblasti je zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut, ktorý je čiastočne vytesaný do skaly a sčasti dostavaný do pôvodnej podoby, a neďaleké Memnonové kolosy – sochy faraóna Amenhotepa III., ktorými bol ozdobený vstup do jeho zádušného chrámu.